Štát zbytočne strpčuje život profesionálnym športovcom a klubom

Autor: Ivan Husár | 22.11.2019 o 9:45 | (upravené 22.11.2019 o 11:34) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  402x

Definícia závislej práce:

  • vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
  • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
  • podľa pokynov zamestnávateľa,
  • v mene zamestnávateľa,
  • v pracovnom čase určenom zamestnávateľom

Zákon o športe určite priniesol od 1.1.2016 do športu väčší poriadok. Pristrihol krídla darmožráčom a vydriduchom. Štát týmto zákonom má ambíciu nastaviť v športe transparentné prostredie, spravodlivé rozdeľovanie financií z kapitoly ministerstva školstva.
Od začiatku si však myslím, že zákon má ako celok príliš futbalové videnie sveta. Takmer všetky semináre, konferencie, školenia o implementácii zákona do praxe sú vedené, organizované ľuďmi prevažne z prostredia futbalu. Dlhodobo upozorňujem tvorcov zákona, a nie som sám a jediný, že nás v menších športoch ako je futbal a hokej trápia úplne iné veci, iné problémy. V dnešnej dobe na Slovensku neriešiteľné.
Jeden z vážnych problémov je, že zákon kategoricky stanovil, že profesionálni športovci - prevažne v kolektívnych športoch - musia byť vo vzťahu s klubom v zamestnaneckom pomere. Zákon deklaroval, že na činnosť športovca (prevažne v kolektívnom športe) sa nahliada ako na závislú prácu a podľa Zákonníka práca závislá práca sa musí vykonávať v zamestnaneckom pomere. Atléti, plavci, tenisti, lyžiari, biatlonistky, cyklisti sú v pohode. Tých sa obmedzenia netýkajú. Robia šport samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
V tejto problematike štát necitlivo obmedzil slobodný výber klubom a športovcom dohodnúť sa. Vybrať si. Ak športovec dostane vo vzťahu SZČO 1 000 eur, tak v zamestnaneckom pomere, na rovnakú čistú odmenu, musí klub niekde vyfabrikovať cca 1 370 eur. Kde ich má vziať?
Bezcitný a hlúpy štát povedal A, nepovedal však B.
Televízne práva? Výsmech.
Podiely z youtube, facebook? O sto rokov.
Výška vstupného na najvyššie domáce súťaže? Naivné.
Vypredané haly? Sci-fi.
Predaj hráčov? Hohó.
Obchod s dresmi?  Dva kusy za rok.
Tvorcovia zákona sa tvária, že majú ambíciu športovcov chrániť, źe im chcú pomôcť. Lenže športovci masovo nič také nepožadujú. Kde tu hučia asociácie, odbory, ale kto vie, koho zastupujú. Kto ich do boja delegoval, aké majú mandáty.
Tvorcovia zákona hovoria, že športovec (vždy zaznelo slovo futbalista) nedostával zaplatenú faktúru, nemá čo v marci behať po odpadových košoch pri pokladniach a zháňať bločky. Dnes, keď sa do nákladov podnikateľa dá dať až 60% paušálnych nákladov, žiaden športovec žiadne bločky nenaháňa, lebo sa mu to neoplatí. Účtovníčky robia daňové priznania na počkanie za 50 eur, každý normálny mladý človek so vzdelaním vyšším ako húpací kôň si urobí daňové priznanie sám do desať minút.
Bývalý futbalista Dušan Tittel, dnes poslanec NR SR (SNS), podal nedávno do pléna parlamentu poslanecký návrh na novelu, aby si mohli športovci vybrať.
Nedá sa súhlasiť s touto cestou skráteného konania. Je nepríjemné, že novela neprešla širokou debatou, ale funkcionári volejbalu, basketbalu, hádzanej soptia, chŕlia oheň, zároveň mnohí už aj rezignujú a končia od úplného začiatku platnosti zákona. Prijali sa nezmyselné nesystémové výnimky o odvodoch, teraz sa ich platnosť opäť predĺžila, ale pre vylepšenie stavu sa reálne nič neurobilo. Futbal z ústredia straší Bruselom, nariadeniami UEFA a veľmi rád oznamuje pospolitému ľudu, že sme traja poslední, ktorí nemajú v športe zamestnaných športovcov. My, Česi a Malta. Musím konštatovať, že ak je to pravda, ale bude to skôr klamstvo ako realita, že Malťania, Česi majú zdravý rozum a snáď ani nás neopustí.
Tittelova novela prešla 102 hlasmi do druhého čítania. Chýbajú jej viaceré nutné náväznosť na iné zákony, ale je nádej, že aj v kolektívnom športe budú môcť športovec a klub nastaviť formu vzájomného vzťahu.
Tak, ako má vraj kolektívny šport znaky závislej práce, tak paragrafy ohľadom pracovnoprávnych vzťahov majú znaky nezmyslov. Jedným z nich je 23-ročný športovec v kolektívnom športe. Ten môže byť SZČO a vedľa, v šatni sediaci, 24-ročný spoluhráč už musí byť zamestnanec. Ten mladší sa totiž napasuje do iného druhu zmluvy. Zmluvy o talentovanom športovcovi. Mimochodom nezadefinoval talent.
Chceš byť po práci amatér, trénovať raz, dvakrát v týždni a ochotne hrať ligu? Môžeš. Budeš amatér a štát ťa zreguluje hrať za minimálnu mzdu. Viac dostať nesmieš.
Môžeš hrať aj bez zmluvy, bez nároku na finančnú odmenu. Vyúčtuješ si dohodnuté cestovné - ad absurdum - denne zo Žiliny do Bratislavy a späť súkromným dvojmiestnym lietadielkom. Hlupota. Zákon musíme spoločne v širokej diskusii čo najskôr zúžiť, zoštíhliť. Niektoré nezmyselné, zbytočné, v praxi nevykonateľné paragrafy nám iba otravujú a strpčujú život. Volejbal, basketbal, hádzaná sú rýchle športy. Nemáme čas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?