Padla nám duša.

Autor: Ivan Husár | 25.2.2019 o 11:00 | Karma článku: 2,27 | Prečítané:  982x

Šička v Šamoríne, reštaurátor v pivnici, dialničná patrola pri Trnave a generál Fico so svojimi nohsledmi.

Z rodných Tatier dorazila po čase dcérina zabudnutá bunda. Medzitým z nej vyrástla, čo je paradoxné, lebo v rodine nikto jej rast doteraz nepostrehol. Bundička bola v dobrom stave, mala by poputovať mladšej sesternici do Pezinka. Musíme však dať opraviť zips.
Tradičná zastávka v šamorínskej Ihličke. Poniže fary ju vlastní pôvabná šička. Podľa mňa ona nie je krajčírka, ona je šička. Ráno o ôsmej, sekundu po otvorení, už úporne šila. Dobrý deň, dobrý deň, dajte. Pozrela, vošla prstami do jednej z milióna krabičiek, na začiatok zipsu nasadila nového jazdca, hotovo. Dve eurá. Vravím si, fúúú, ale veď ona si ich zaslúži.
O pár dní príde po koncerte v zuške dcéra domov a vraví, pani učiteľka ti odkazuje, že máš skočiť za Šipošom, v husliach padla duša.
V bratislavskom parčíku za sociálnou poisťovňou sa v starom paneláku, pod úrovňou zeme, vlastne je to v pivnici, nachádza "brloh" reštaurátora hudobných nástrojov, uja Šipoša. Ak sa niekedy chcete zbaviť nejakej stresovej depky, nakuknite tam. Spoznal som ho, keď mi kolegovia popredávali staré kúsky z povaly a bolo ich treba dať do richtiku. Dobrý, dobrý. Čo vás trápi? Áaale, padla nám duša. Dajte. Vzal do ruky nejaké dlhé oceľové zakrivené čudo, 

Prípravok na nastavenie duše u sláčikových nástrojovPrípravok na nastavenie duše u sláčikových nástrojov

pri ktorom by mohli mať ženy ležiace na koze strach, prebral z mojich rúk dušu (obyčajný drevený kolíček, ktorý sa vloží medzi hornú a spodnú dosku huslí). Medzitým mu spod strún vypadla kobylka, (to už je zaujímavejší kus dreva, na ktorom sú napnuté struny). S úsmevom si zamrmlal, že aj majster sa raz utne, vložil do otvoru dušu, železom poposúval, premeral šublerou všetky struny, lebo jedna sa mu zdala tenšia, ako má byť. Naladil, brnkol a odovzdal mi nástroj. Odhadujem, že "robil" o päť minút dlhšie ako šička, keď založila do zipsu jazdca. Čo som dlžný? Nič. Dvojité fúúúú. Položil som mu na stôl dve eurá. Zaslúžil by si viac. Za úsmev, za charizmu, za umenie remeselníka. Vždy, keď ma tam zaveje nutnosť, oči otváram, aké staré, rozmlátené haraburdy tam ležia, pripravené na jeho zlaté ruky. 
Na konci tohto dvojeurového týždňa cestujem s chalanmi na ligu do Trnavy. Defekt. Veľký kľúč a malé šróby. Aký nepomer. Časový stres. O sedemnásť minút dialničná patrola. Dvaja chlapi v oranžových starých montérkach. Šup šup, ako Ferrari team. Čo som dlžný? Nič. Vyťahujem 2 x 5 eur.
A teraz sa vráťme na začiatok týždňa. Hradný vrch. Generál Fico zavelí, kapitán Danko podporí, vlezdoprdelisti sa doserú, Maďar znovu otočí a za plat 2.- eurá krát 2 000 si poslanci parlamentu svoju robotu neurobia.
Bunda funguje, husle hrajú, mikrobus ide a svine pri válove mliaskajú ďalej. Bŕŕŕŕ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Elena Eleková

Pavúky z Pezinka sa rozliezajú

Výjavy zo súdu s vrahmi Kuciaka rozrušujú.


Už ste čítali?