R. Mistrík: Experti priniesli veľa argumentov, ktoré vyvracajú Tóthove podozrenie z doping

Autor: Ivan Husár | 19.10.2017 o 8:15 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  723x

S odborníkom Róbertom Mistríkom som sa zhováral o dopingovej kauze Maťa Tótha Na stretnutie s Dr. Róbertom Mistríkom som prišiel o pár minút skôr, obzeral som si nádhernú vilku na Leškovej ulici, v ktorej sídli jeho firma HighChem.

Do pracovne ma odviedol zamestnanec firmy. Pán Mistrík meškal asi dve minúty, ale podľa starožitných hodín mal ešte jednu minútu čas. „Aby nás to neplietlo, oni majú tiež svoj režim. V lete idú rýchlejšie, v chlade meškajú,“ povedal počas zvítania. Pedant.

Rozprávali sme sa o kauze Mateja Tótha. Krátke vysvetlenie pre menej zainteresovaných. Náš olympijský víťaz v chôdzi na 50 km z Ria de Janeira je podozrivý z dopingu, presnejšie z manipuláciou so svojou krvou. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) mu dala dočasnú stopku, prišiel o štart na vlaňajšom svetovom šampionáte v Londýne.

Vedec Róbert Mistrík sa cez banskobystrické a bývalé atletické väzby dostal do tímu, ktorý teraz Mateja obhajuje a dokazuje jeho nevinu. Pán Mistrík je zakladajúci člen SaS a z tohto prostredia sa poznáme. Teším sa, že aj pri obrovskej pracovnej zaneprázdnenosti si našiel na mňa čas.

Ako ste sa dostali k Matejovi Tóthovi?

„Dal nás dokopy bývalý riaditeľ Dukly Banská Bystrica Róbert Leitl. Tiež som bývalý atlét.“

Poznáte sa osobne s Tóthom?

„Teraz už áno, ale len na profesionálnej úrovni. Predtým som ho nepoznal a v tejto situácii je to aj dobre. Aj v lekárskej praxi je lepšie, keď vás neoperuje citovo zainteresovaný človek alebo člen rodiny.“

Kedy ste sa do kauzy zapojili?

„Približne mesiac pred odovzdávaním všetkých posudkov.“

Boli v koncoch alebo bol váš posudok len jedným z pohľadov?

„Jeden z viacerých, o ostatných som tiež vedel. Bolo to niekoľko hodnotení. Každý odborník si napísal svoj posudok z hľadiska svojej špecializácie.“

Ako dlho ste na tom robili?

„Ja osobne tri týždne a spolupracoval so mnou ešte môj kolega z firmy Dr. Raab. Docent Celec z Lekárskej fakulty UK mi poskytol cenné informácie. Robili sme na tom doslova deň a noc.

Zhodou okolností minulý týždeň dostali traja Američania Nobelovu cenu za výskum vo sfére denného biorytmu. Ako vplýva biorytmus na hladinu hemoglobínu?

„Metabolizmus je v organizme ovplyvnený množstvom faktorov. Denný rytmus človeka je jedným z nich a je to významný faktor, preto aj krvné testy sa musia robiť zo vzoriek odobratých v rovnakú hodinu, inak porovnávame neporovnateľné. Aj preto sa odbery robia všade na svete a už niekoľko desaťročí vždy ráno a na lačno. Je to všeobecne akceptovaný štandard. Biochemické procesy v organizme sú veľmi zložité a štandardizáciou sa snažíme eliminovať nesúvisiace vplyvy. Hladina hemoglobínu je ráno vždy o niečo vyššia, ako večer, a to musí byť pri odbere bezpodmienečne zohľadnené. Ďalej musia byť výsledky verifikovateľné, zvlášť, keď ide o vážne podozrenia. Keďže algoritmus výpočtu povolených rozsahov hemoglobínu nie je verejný, preštudovali sme odbornú literatúru, pojednávajúcu o biologickom pase. V nej sme narazili na práce, kde autori demonštrujú možný krvný doping na prípadoch mnohonásobného prekročenia krvných parametrov v jednom pase. Za pozitívny nález sa v jednom prípade považuje sedem odchýlok z ôsmich pre jediný krvný parameter a v inom prípade viacnásobné odchýlenie viacerých parametrov naraz. U Mateja to bolo jediné vybočenie z 24 meraní za 7 rokov. V biochemických vedách je to bezpredmetná odchýlka, ktorá sa štandardne ignoruje.“

Pri jednej z kontrol sa komisári nahlásili na rannú hodinu a prišli až podvečer. Hoci nič neporušili, lebo časový interval dodržali, stačilo by, ak by boli prišli ráno? Stačila ranná odchýlka k tomu, aby jeho biologický pas nebol podozrivý?

„Nie je správne, keď sa odbery robia počas celého dňa. V rôznych oblastiach biochémie platí dôležitá zásada, vzorky musia byť v porovnávacích štúdiách odoberané za rovnakých štandardizovaných podmienok. Žiaľ, biologický pas na túto elementárnu zásadu neprihliada.“

Ako ovplyvnila vzorku hydratácia, pretože Tóth tvrdí, že sa tesne pred príchodom kontrolórov vymočil, a potom museli Maťa „zavodniť“, aby mohol odovzdať materiál ma kontrolu.

„Hydratácia je určite jedným z faktorov, ktorý vplýva na hladinu hemoglobínu v krvi. Literatúra uvádza, že krv sa v tele ‚riedi‘ až ako posledná. Je to evolučne podmienený obranný mechanizmus organizmu, aby nedochádzalo k narušeniu dôležitých procesov v obehovej sústave. Podstatné zmeny nastávajú v hladine vody v bunkách a tkanivách. Určite hydratácia parametre v krvi ovplyvní. Netrúfam si však odpovedať, ako zásadne u konkrétneho jedinca.“

Hypoxia, EPO?

„Ak sa pýtate či tieto faktory ovplyvňujú krvotvorbu, tak odpoveď je, samozrejme, áno. Nezabúdajme však,, že erytropoetín sa tvorí v tele prirodzene, kde sa tvoria desaťtisíce ďalších proteínov a malých molekúl, ktoré robia z ľudského organizmu mimoriadne zložitý systém.“

Čiže spôsobiť to mohla aj prípadná Tóthova žúrka deň predtým, aj čerstvá infekcia, alergia, docestovanie z veľkej vzdialenosti lietadlom.

„Človek nie je stroj. Odborne by som povedal, že každý stimul ovplyvňuje biochémiu, vrátane tých, ktoré spomínate. Matej bol navyše v čase inkriminovaného odberu zranený, liečebné zásahy tiež ovplyvňujú krvné parametre.“

Matej mal pred olympiádou zdravotné problémy, jeho kosť bola ožarovaná.

„Počas niekoľkotýždňového zranenia a následnej liečby hodnoty jeho biologického pasu nevybočili z normálnych hodnôt. K jedinému poklesu hemoglobínu došlo na konci intenzívnej liečby protizápalovými liekmi a pomerne silnom ožarovaní. Je dobre známe, že tieto faktory ovplyvňujú krvné parametre, a preto jediné vybočenie je plne zdôvodniteľné. Opakujem, že sa to stalo raz za sedem rokov a navyše došlo k poklesu hemoglobínu, teda nie k jeho zvýšeniu, z čoho by teoreticky mohol profitovať. Len pre ilustráciu dôležitosti zásad vedeckej práce, ak by niekto v odbornom časopise chcel vyvodiť dôležité závery z jediného biochemického merania, a to ešte pri nezachovaní štandardných podmienok, práca nemôže byť posudzovateľmi akceptovaná.“

Prípad ešte nie je skončený, kauza možno pôjde pred Športový arbitrážny súd CAS. Medzinárodná asociácia atletických federácií IAAF i Svetová antidopingová agentúra WADA budú bojovať. Čo by Matejovi mohlo ublížiť? V čom by sa mohli potvrdiť podozrenia, resp. hrozí, že by protistrana neakceptovala slovenské argumenty?

„Domáci a zahraniční experti z rôznych oblastí priniesli množstvo argumentov, ktoré vyvracajú podozrenie z dopingu. To, čím argumentuje druhá strana, spomínať teraz nemôžem, ale nie je to nič zásadné a viac-menej to súvisí s už spomínanými informáciami. My sme sa opierali o fakty a vedecké poznatky, a tak sme ich aj uviedli v posudkoch. Vec bola posudzovaná z viacerých oblastí, konkrétne z hematológie, chemickej analýzy, štatistiky, proteomiky / metabolomiky. Treba aj zdôrazniť, že manipulácia s krvou, autológna transfúzia (transfúzia vlastnými krvnými zložkami), maskovanie podvodu je technologicky a logisticky veľmi náročný proces. Stredisko Dukla v Banskej Bystrici, v ktorom Matej pôsobí, takýmito možnosťami určite nedisponuje a ani na celonárodnej úrovni by takéto niečo nebolo možné. Na tlačovej konferencii Matej jasne vysvetlil, že ani v zahraničí by k tomu nemohlo dôjsť. Pri tomto type krvného dopingu neexistuje overená priama a objektívna metóda na jeho potvrdenie. Metóda biologického pasu je len indikatívna a ako sa už vo viacerých prípadoch ukázalo, aj dosť problematická. Navyše Matej Tóth je vysokoškolsky vzdelaný človek a veľmi dobre vie, aké závažné následky by malo nepremyslené konanie. Jeho integritu potvrdzuje celá jeho kariéra, osobný život a spoločenská angažovanosť. Bol som aj príjemné prekvapený z jeho kultivovaného a inteligentného prejavu na tlačovej konferencii. Keď dohovoril, v duchu som si povedal, že nasadil vysokú latku a budem sa musieť veľmi posnažiť, aby som sa mu úrovňou vyjadrovania vyrovnal.“

Vy pracujete vo firme so spektrometrami. Myslíte si, že by sa za desať rokov dal doping zisťovať spektorometrom?

„Neviem, či za desať rokov, ale veda postupuje vysokým tempom. Z publikovaných prác vidieť intenzívnu snahu nájsť objektíve metódy, ktoré by vylučovali subjektívny pohľad, ako je tomu doteraz. V boji proti krvnému dopingu sa hľadajú markery, ktoré by jednoznačne dokázali manipuláciu s krvou. Klasický scenár krvného dopingu predpokladá odobratie krvi, potom sa následne centrifúgou oddelia červené krvinky a nechajú sa zamraziť. Snahou je nájsť spôsob, ako odhaliť zmeny, ktoré nastanú v zmrazených krvinkách mimo tela. Jednou z ciest sú metódy proteomiky alebo metabolomiky, ktoré hľadajú zmeny v koncentráciách proteínov alebo malých molekúl – tie by v tele za normálnych okolností nenastali.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?