Ako kvalita prehlušila hovädá

Autor: Ivan Husár | 11.6.2009 o 0:08 | Karma článku: 10,20 | Prečítané:  2556x

Zavolala mi kámoška S.S., či nechce ísť dcéra s nimi (školou) do divadla. Kam, kedy, pôjde. V deň D som sa dozvedel, že musím aj ja, lebo ona má svoje deti (triedu) a nemôže sa starať o prípadný nezáujem mojej. Vysvetľujem, že ona nezdrhne. Márne.

Hovorím si, ja som prerozprávkovaný, navyše je pracovný deň, dopoludnie, ale šiel som.  Do národného. Na Kocúra v kolieskových korčuliach.

Päť bratislavských tried. Prvý stupeň. Mudroňova, Pankúchova, Ostredkova, Račianska a ešte jedna trieda. Zhruba 150 detí a moja 3 1/2 ročná zo škôlky. Jediná sedela v úvode ticho. V zásade úplne vydesená. Nemá rada od narodenia hluk.
150 detí sa naplno smialo, bavilo, rehotalo, vrešťalo ... Vôkol nešťastné učky. Kde to som do boha ? Ani jeden učiteľ. Ja by som ich dal do laty krista. Kde tu lietali slamky z džúsikov, nejaké svetríky. Samozrejme tie krajšie baby boli ťahané za copy. Pochopiteľne pekné učiteľky mali obsadené miesto u "lídrov". 

Svetlá, opona, zvuky - predstavenie začalo. Predo mnou, vľavo, za mnou hluk, posmešky, výroky, keci, z pravej strany buchnáty učiteľky na všetkých, na ktorých dozadu šikmo dočiahla. Hééj povedz mu, že ho vyhodím, ak neprestane. Hééj, pani profesorka Ti odkazuje, že ťa vyrazí.  Jasnéééé. Ježišmária ja ho fakt vyrazím.
Ešte stále bolo na javisku vidno iba šesť "zamaskovaných" baleťákov, ktorí začínali tancom rozprávku. Vravím si, toto pre Sáru nebude. Ona fakt zdrhne.
Už nebudem dramatizovať. Scénu postupne obsadzujú: na stoličke sediaca pokojná Božidara Turzonovová, ktorá ako babina Hermína číta rozprávky. Excellentná. Jano Króner so Zuzanou Mauréry nemôžu byť zlí. Alexander Bárta ako Kocúr Marcos skutočne famózny. Plus dvaja mladí - výborní - herci a niekoľko baleťákov. Deväťdesiat minút. Vynikajúco urobená rozprávka. Skutočne perfektné. Všetky deti postupne stíchli. Všetky deti vnímali a na konci spontánne tlieskali. Mám dojem, že nik už nechcel do školy.
Všetky tie uvrešťané papule, všetky tie zlé bratislavské deti, všetky tie počítačmi skazené potvory, všetky tie bezcitné a nekultúrne tvory sa počas hodiny rapídne zmenili. Aké jednoduché.
Skrátka našlo sa pár tvorivých učiteliek, 5 riaditeľov, resp.zástupkýň, niekto v divadle, kto to pre tie deti organizovane urobil. Kto ich priviedol do Národného divadla, žiaľ, možno prvý a posledný krát.
Jednoducho tú kvalitu nebolo šancu poraziť.
Aké jednoduché.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?