Rozhovor o novom zákone o športe - II.časť

Autor: Ivan Husár | 3.12.2015 o 11:00 | Karma článku: 1,81 | Prečítané:  313x

Druhá časť rozhovoru s Dr. Sepešim je o paragrafoch, ktoré sa do nového zákona o športe nedostali a je možné, že si ich čas a dej vyžiadajú. Zatiaľ na ne vôľa nebola.

Začnime s tým, čo z pôvodného návrhu neprešlo?
Sú veci, o ktorých som neustále presvedčený, že by manažovaniu slovenského športu pomohli a po čase, keď dozrie spoločenské poznanie problému a pribudnú nové vecné argumenty, sa v zákone podľa mňa aj objavia. Bude nám chýbať systém riešenia sporov, ktoré nás určite čakajú, keďže zákon prináša nový komplex záväzkových vzťahov, práv a povinností. Stály súd pre šport, ako verejnoprávna inštitúcia na riešenie sporov v športe, neprešiel. Jeho absencia nás však podľa môjho názoru čoskoro dobehne. Už pri prvom spore, ak sa bude nejaký zväz chcieť povedzme rozdeliť a budú sa musieť deliť aj peniaze zo vzorca, môže vzniknúť spor. Riešiť to bude okresný súd a bolo by nesprávne, nespravodlivé a neférové očakávať, že sa spor dostane na vrch kôpky beztak preťažených okresných súdov a prednostne sa bude riešiť pomerne náročný spor v oblasti športového práva. Budú ho spravidla vždy riešiť sudcovia bez špecializácie na športové právo, bez predchádzajúceho poznania v oblasti športu.

Prečo paragraf neprešiel?
Ministerstvo spravodlivosti si túto problematiku neosvojilo, dalo voči zriadeniu stáleho súdu zásadné pripomienky a žiadalo jeho vypustenie. Bola obava, že to bude finančne náročné a zaťažujúce a tiež bol vyslovený názor, že návrh stáleho súdu bol podľa ich názoru protiústavný. Odmietli ho ako koncept, takže sme ho v tom čase vypustili, ale čím ďalej uvažujeme o implementácii zákona o športe, tým viac si uvedomujeme, že môžu vznikať spory (napr. ohľadom súladu stanov so zákonom a pod.), ktorých posúdenie si bude vyžadovať špecifickú znalosť a v neposlednom rade rýchle posúdenie, aby mohli športovci športovať a funkcionári pracovať vo vzťahoch s právnou istotou. My sme sa tento súd/tribunál snažili koncipovať nízkonákladovo. Mienili sme, aby špeciálni arbitri boli v práci a platení iba vtedy, keď dostanú kauzu. Vtedy by senát zasadol a odmena by bola iba za čas, ktorý prípadu venujú. Navyše máme skúsenosť z rozhodcovského súdu vo futbale, že ten dokáže byť ekonomicky sebestačný. Trovy konania strán ho zaplatia. Športový tribunál  by potreboval kanceláriu na ministerstve a dvoch zamestnancov na administratívu, ktorí by boli zamestnancami v štátnej službe.

Čo ďalšie neprešlo?
Mimorozpočtový účet. Pôvodne sme navrhovali fond na podporu športu ako verejnoprávnu inštitúciu po vzore fondu na podporu umenia, ktorý bol zriadený zákonom v roku 2014.
Potom sme to zmenili, aj na základe diskusie s pánom Pellegrinim, na koncept mimorozpočtového účtu, ktorý by splnil sledovaný cieľ podobne ako fond a pritom by bol  ekonomicky, personálne, organizačne i časovo menej náročným riešením.
Mal to byť účet ministerstva školstva, pod kontrolou štátu. Bolo by veľmi presne vidieť tok financií v športe, mal to byť centrálny transparentný uzol financovania.

Aké ministerstvo má taký účet?
Podobné účty sa používajú v rezortoch na eurofondy. Na ich platby. Je pravdou, že v štandardnej schéme, používanej pre ministerstvá, sa takýto koncept bežne nevyužíva, osobitosť športu a originálny koncept projektu, ktorého podstatou je zavedenie transparentnosti do riadenia a správy športu, mohli dať dôvod pre riešenie mimoštandardných schém pre vedenie účtov a uskutočňovania platieb z ministerstiev. Ministerstvo financií však tento názor neprijalo.

Pokračujte.
Neprešiel superodpočet pri sponzoringu.

To je čo?
Mal motivovať súkromný kapitál k tomu, aby nepoužíval na financovanie športu prednostne reklamnú zmluvu, ale aby využil transparentný inštitút sponzoringu.

Stále nechápem, čo je superodpočet.
Ak dáte prostriedky do športu na základe zmluvy o reklame vo výške 100 jednotiek, tak do nákladov si subjekt dá 100 jednotiek a nikde nič nezverejňuje.
Ak to spraví zmluvou o sponzoringu, t.j. účelovou dotáciou, môže to urobiť iba ziskový subjekt, ale do nákladov nedá 100 jednotiek ale 115 alebo 125 jednotiek, podľa toho v akej výške by bol superodpočet schválený. Vo vede a výskume je superodpočet 25 jednotiek navyše, t.j. v nákladoch sa uplatní 125 jednotiek. Firma si vytvára fiktívny nadpočet nákladov, bez toho, aby ich sponzor vyplatil. V praxi to znamená, že ak dám účtovne do nákladov 25% navyše, štát príde podľa sadzby dane (od 19 do 25%) o - priemerne -  4-5 % dane z príjmov.
Chceli sme súkromný sektor motivovať, aby investoval do niečoho, čo je vo verejnom záujme, aby sa štátom podporovalo, t.j. sponzor podporí niečo, čo by vo verejnom záujme mal/mohol podporiť štát. Štát sa na tejto podpore de facto podieľa výškou dane, ktorú by inak sponzor odviedol štátu na dani z príjmov z čiastky, ktorú poskytol ako sponzorské.

Neprešli úpravy v zdravotných odvodoch.
To neprešlo už skôr. Nedostalo sa to ani do vlády. Zásadné pripomienky vzniesol rezort zdravotníctva i všetky zdravotné poisťovne a ich organizácie. Ministerstvo financií však tento koncept neodmietlo, bude o ňom treba viac diskutovať aj s poisťovňami a možno sa k nemu v budúcnosti v nejakej forme vrátime, lebo šport je z dlhodobého hľadiska najlepšou prevenciou a cestou k znižovaniu výdavkov zdravotných poisťovní na civilizačné choroby  slovenskej spoločnosti, ktorá sa pomaly ale isto prestáva hýbať tak, ako celá Európa.

V čom bola pointa?
Súviselo to so športovými poukazmi. Hľadali sme pre ich realizáciu zdroj financovania. Zdalo sa nám zmysluplné prepojiť šport a zdravotníctvo. Odborníci poukazovali na to, že v poisťovniach sú rôzne projekty. Raz majú zmysel, inokedy menší, projekt od projektu.
Chceli sme systémové riešenie, ktoré by bolo prínosom pre všetkých celoplošne rovnako. Malo to byť 0,25 percenta z vybratého poistného, ktoré by skončili vo fonde prevencie poisťovne. Príspevok by bol zákonom stanovený pre všetky poisťovne, ktoré poisťujú život a zdravie. 80% takto získaných prostriedkov by šlo na športové poukazy (cestou mimorozpočtového účtu) a 20% by samotné poisťovne použili na svoje projekty, ktorých cieľom je podpora a rozvoj športu v Slovenskej republike, alebo projektov podporujúcich zdravý spôsob života a zdravie poistencov poisťovne.

Čo z tých neúspešných vecí vám najviac chýba?
Asi ten mimorozpočtový účet. Zabezpečil by, aby na centrálnej úrovni bolo vidieť toky peňazí  do športu. V súčasnosti je výdavková strana rozpočtu, kadiaľ denne idú stovky  platieb. Materské školy, základné, vysoké, duálne vzdelávanie, šport. Sú verejne dostupné, ale je to veľmi neprehľadné. Videli by sme, kedy prišli odvody z lotérií, v akej výške, či príde tá časť, ktorá má prísť už v najbližšom roku navyše. Ako sa to rozdeľuje a kedy. Či sa dodržiava vzorec delenia peňazí.
V pravidelných sinusoidách sa vracia verejná nespokojnosť s tým, ako nakladajú štátne spoločnosti s reklamnými, či marketingovými prostriedkami. Aj tu by sa ponúkalo riešenie, presmerovať časť z nich na mimorozpočtový účet, prípadne vytvoriť osobitný odvod na šport a použiť tieto prostriedky na športové poukazy, alebo ich prerozdeľovať podľa vzorca, alebo iným automatom. Spoločností, v ktorých má majetkovú účasť štát, je vyše sto.
Mimorozpočtový účet mal byť obrátkový, t.z., že na konci roka sa nevyčerpané financie nevrátia do štátneho rozpočtu, ale ostanú na účte na ten istý účel. Neprepadnú ani sa nevrátia do rozpočtu na ďalší rok. Na taký účet môžu byť nasmerované aj iné zdroje, ako len zo štátneho rozpočtu.
Pozitívom je, že sa podarilo schváliť, že 92,5% prostriedkov ministerstva školstva určených na šport sa bude deliť automaticky podľa vzorca, resp. automatických pravidiel upravených v zákone (7% TOP tím individuálnych športovcov, 2% SOV, 3,5% šport zdravotne postihnutých) a tieto všetky prostriedky by bolo vidieť na mimorozpočtovom účte ešte lepšie.
Ešte dodám, že na tento účet by mohli chodiť aj pokuty, ktoré v systéme športu budú ukladané za priestupky a správne delikty, napríklad ako zdroj správy informačného systému v športe. Rôzne finančné sankcie by tak ostali v športe pre tých, ktorí si plnia svoje povinnosti riadne a včas.

Keď tak však nad tým uvažujem, za rovnako dôležité považujem aj systémové nastavenie zdroja financií pre športové poukazy, ktoré sú tiež jedným z hlavných pilierov zákona.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?