... , až kým nenarazila na doc. Zrubáka, ktorý ju paralyzoval výrokom: dievča nemyslite, stačí, keď máte dojem.
Španielsky spisovateľ Ruiz zase píše: nemajte dojmy. A poznáme aj častý typicky zásadný odpor v iskusii s akademickou obcou: "To je dojmologia kolega."
Tak radšej ani nemyslím, ani nemám dojem, ale musím povedať, že je mi pocitovo smutno.
Z toho, čo to tu na Slovensku stvára Politicko - marketingová úderka (ďalej len PO-MA-ÚD) v zostave Halanda - Singer.
Slovensko má minimálnu členskú základňu, samozrejme ak odmyslíme tú Singerovu (16 500), v ktorej je plno reálne mŕtvych ľudí, a napriek tomu dokážeme v mužskom sektore neustále držať krok so širšou špičkou. Všetko má svoje levely. Halušky, Tokajské, sexuálne hrátky. Aj volejbal.
Byť takmer nepretržite súčasťou záverečného turnaja o majstra Európy je vysoký stupeň kvality. Tomu prispela nepochybne aj Halandova odvaha a priebojnosť.
Udržaniu sa hore napomáha čiastočne aj narastajúci počet družstiev záverečného európskeho turnaja, toto skreslenie sa však dá s priazňou k volejbalu akceptovať.
Strategickým cieľom nášho volejbalového uvažovania musí byť udržať sa na tomto kolotoči. UDRŽAŤ. Točiť sa na ňom je naozaj znak kvality. Samozrejme je nás tu veľa a každý môže mať strategickú úvahu inú. Kasparov bol preto génius, lebo ju mal zásadne odlišnú od iných. Tam kam zaiste patrí šachový veľmajster z Baku, tam ja rozhodne nezaradím členov PO-MA-ÚDu. A títo dvaja akční činitelia slovenského volejbalu rozhodujú. Lenže jedného z nich - ing. Halandu zaujíma iba politika a druhý - Singer je diletant najťažšieho kalibru. A oni dvaja už rozhodujú o všetkom. Aj o stratégii vývoja. Minimálne jeden z nich nemá o tom ani ánung a druhého to vôbec nezaujíma. Ale rozhodujú o tom. Sami. Len oni dvaja. S klapkami a tampónmi v ušiach.
Som stopercentne presvedčený, že Zápasom roka 2015 je posledné stretnutie na ME v skupine s Fínskom. Deň D bude 11.október a potom sa uvidí.
Pre PO-MA-ÚD je Zápasom roka priateľské stretnutie s Poľskom pred umelo nahnaným publikom na bratislavskom Zimáku.
Vychádzajme z papierových predpokladov, lebo tie bývajú v športe jedným zo základov odobornej úvahy. Nie zázraky, nie strieľajúca motyka, nie lopta je guľatá. To sú laické kecy.
PO-MA-ÚD sa rozhodol, že tréner Gullinelli to na jar posral. Úderka ho pár hodín po zbabranom finálovom turnaji Svetovej lige tretieho výkonnostného levelu odvolala. PO-MA-ÚD si sadol a zavolali ďalšieho -nini, nelli, iani. Slovenské a podľa mňa aj slovanské priezviská sú pri ich rozhodovaní bez šance. Pár dní po príchode nového trénera čistý blesk z jasného neba a prišla zorlúčka s kapitánom reprezentácie Mišom Masným.
V športe musí ísť pri niektorých rozhodnutiach sentiment stranou. Odpálenie Masného ale strašne smrdí. Zodpovedný tréner Giuliani sa musel mediálne schovať za dve kardinálne sprostosti. Masný je malý a Masný je starý.
PO-MA-ÚD sa s trénerom Giulianimi po jeho príchode pod Tatry napochytre poradili a po veľmi zrelej úvahe prišli na to, že je čas káder omladiť. Diletanti diletantskí. Dva mesiace pred ME. Dva mesiace!!! To len dokazuje, že pre PO-MA-ÚD sú prioritou méty sveta a olympijských hier. Európa sa im máli. Tá náročnosť navonok by mohla byť sympatická, je fasa mať tvrdé, a povedzme aj prehnané a možno až nezdravé ambície, ale je nutné dať potom aj hlavu na klát a po neúspechu nehádzať bahno a popol všade inde, len nie na seba. Ak neprejdeme na ME cez Fínov, veľa vecí sa rozplynie. Okrem iného aj kvalifikácia na OH, ktorá sa bude hrať v januári.
Opakujem ešte raz, ak bude kľúč postupu na OH tak tvrdý, ako ho nastavil bývalý prezident FIVB Rubén Acosta z Mexika, ak bude hrať stále olympyjský turnaj iba dvanásť družstiev, muži Slovenska pod piatimi kruhmi hrať nikdy nebude. Jednoducho to nejde. Skrátka ten plot nepreštíme.
Méty majstrovstiev sveta, Svetovej ligy, či Svetového pohára majú iné podfarbenie. O týchto projektoch rozhoduje vedenie FIVB a idey svetovej federácie sú spojené so snahou volejbal stále rozširovať. Mexiko, Kamerun, India, Austrália, Kanada, u žien aj Karibik sú toho dôkazom. Je k tomu podpora zhora. Tam sa dostať dá. Ťažko, ale už dvakrát sme boli milimeter pred bránami svetového šampionátu. Dlho nebudeme. Predlho.
To že PO-MA-ÚD dokáže svojimi slizkými rečami ochočiť Slovenský olympijský výbor a dostať mužov do pozornosti teroetického postupu na OH je chvályhodné, ale my tam hrať jednoducho nikdy nebudeme. Chlapci z PO-MA-ÚD-u by už mohli prestať goebelsovými technikami kŕmiť pospolitý ľud, mali by sa skutočne po ME začať venovať tomu dôležitejšiemu - zostať na európskom kolotoči a držať sa jeho zábradlia. Stoj čo stoj, aj keď krútenie bude už neznesiteľné. Všetci budeme happy.
Každý normálny tréner, okrem normálneho konzumného, by pri tvorbe plánu prípravy nesúhlasil, aby sme tri dni pre turnajom hrali s extratriedou Poľskom, či Ruskom (vlani). Každý normálny, vzdelaný tréner, podotýkam, nie z čeľade, ktorá dostala diplom v Sládkovičove, alebo Plzni, každý taký tréner vie, že po drine, po skúškach (CZE, EST, BUL) potrebuje dostať hráčov situačne do pohody. Pod krkom boli držaní dosť, teraz treba pustiť do mentáleho priestoru mozgu kyslík.
A PO-MA-ÚD rozkáže trénerovi promo Zápas roka. Všetci z Junáckej týždeň behajú po meste a rozdávajú lenivej, tabletovo-smartfónovej bratislavskej mladi eurové lístky. Poďte. A deti na nich treštia oči. Ale sú životachopné a ihneď pred štadiónom mávajú darovanými lístkami nad hlavou.
Oslovil Singer za dvadsať rokov v Bratislave vysokého chlapca, aby prišiel, aspoň aby prišiel do haly?
Videl Singer zostavu mládežníckych klubov na Slovensku? Spočítal družstvá žiakov v hlavnom meste?
Halanda býva na juhu. Vie, kde je sever? Jasné, že vie, Kiska mu v lôži povedal, odkiaľ prišiel.
Hráči musia na tlačovkách ďakovať zväzu za perfektne urobenú robotu, Giuliani velebí silného súpera v generálke, ktorý odhalí naše nedostatky. Z médií sa o pár dní dozvieme, že to bola ďalšia famózne pripravená akcia na popularizáciu slovenského volejbalu. Myslia si, že sme tu všetci jebnutí?
PO-MA-ÚD dokáže svojou noblesou a kooperáciou, ale možno aj kolaboráciou a určite megaservilnosťou v európskych a svetových štruktúrach volejbalu neustále pomáhať meniť štruktúru súťaží. Aby sme vždy všade boli. Všetka česť, naozaj aj toto potrebujeme. To je žiaľ ich jediný prínos. Je-di-ný.
Ivan Husár pre milovníkov volejbalu a pre všetkých, ktorí nenaleteli na divadielko a šli večer radšej na tréning.
P.S. - skúsim si ešte premyslieť pár riadkov k nominácii, do ktorej takisto veľmi pravdepodobne zasahuje skupina PO-MA-ÚD. Každopádne spolu s celým webom a klubom VKP Bratislava držíme chlapcom na ME palce. Práve preto, aby z kolotoča nevypadli. Verte, že je to logické - držať im palce, lebo ak sa z neho vytratia, všetci utrpíme.
Okrem Halandu a Singera. Do stratégie uvažovania týchto mocipánov totiž patrí aj vedieť, čo bude potom, keď už nič nebude.
