Rozhovor s Jánom Filcom

Autor: Ivan Husár | 14.8.2012 o 8:00 | (upravené 16.8.2012 o 10:34) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1123x

Na konci marca pristal Dr. Ján Filc na rozhovor o situácii v športe. Začiatkom roka 2012 vtedajší minister školstva pán Jurzyca predstavil verejnosti výsledky práce odbornej skupiny počas niekoľkých mesiacov, ktorá dostala od štátu úlohu. Snaženie malo spieť k reforme športu, o.i. aj k zmenám v systéme financovania. Odborná verejnosť sa kriticky ozvala. Zazneli hlasy o nekompetentnosti, uzatvorenosti, zlých metódach výskumu, atď. Bublina po čase spľasla, na školstvo prišiel nový minister, šéf sekcie športu v rezorte opäť padol. Ján Filc, úspešný hokejový tréner, patril medzi lídrov skupiny. Otvorene som mu povedal, že rozhovor spracujem až po play off. Po play off sa mi ale zachcelo vypadnúť. Šiel som si s kámošom poputovať Baskickom, Kastíliou, Galíciou a na nejaký slovenský šport som aj pozabudol. Teraz je to zaujímavo aktuálne. Čitateľov prosím, aby akceptovali časový posun - rozhovor je z 29.marca 2012.

Prosím o krátke predstavenie. Vek, stav, deti
Narodený v roku 1953, ženatý, dve dospelé deti, žijúce vo Vancouvri aj s vnúčatami. Deti si naplnili ambície. Chýba styk s vnúčatami. V lete sa vždy stretneme, my sa pokúšame za nimi chodiť cez Vianoce. Ja som trochu mimo hokeja, nový smer hokeju dáva nový prezident Nemeček.
Pred dvomi rokmi som založil súkromnú odbornú školu, ktorá je zameraná pre športovcov. Snažím sa tomu dať určitý ráz, ktorý som videl funkčný vo svete. Bojujeme s bežnými vecami, samozrejme aj s rozbujnenou administratívou.

Keď bývalý minister školstva pán Jurzyca pracoval v mimovládnej organizácii INECO, bol ste aktívny v príprave nového Zákona o športe?
Nie priamo, snažil som sa  za podpory zväzov, ktoré zastupujú kolektívne športy plus lyžovanie, zoskupiť novú formáciu - Slovenskú úniu športu, ktorá si dala za cieľ priniesť isté zmeny vo financovaní a legislatíve športu. Dostali sme sa do kontaktu s firmou INECO, s ľuďmi, ktorý prišli s reformou nazvanou Viktória 1. Nezrealizovalo sa to pre vtedajší rozpad vlády, keď KDH vystúpilo z vlády, minister školstva Fronc bol vo vláde za KDH, neostalo dostatok času prezentovať plán pred verejnosťou.

Akú rolu v tom hral Jurzyca?
Dával tomu smerovanie, navrhoval už vtedy určité kritéria pre delenie financií zo zdrojov štátu. Čo najjasnejšie, najobjektívnejšie, hľadali sme systém kontroly, aby mohol štát kontrolovať uplatnenie kritérií. 

Jurzyca mal na starosti čiste ekonomickú úlohu, alebo sa prezentoval aj ako rozumejúci športovej problematike.
Myslím si, že v tom čase čisto ekonomickú.

Stal sa ministrom a vznikla "skupina". Kedy to bolo?
V apríli 2011.

Kto vyberal ľudí?
Vyberal si pán minister. Aj ja som inicioval nejaké stretnutia, pretože za ministra pána Mikolaja sa v tejto oblasti neurobilo vôbec nič.

Kľúčové problémy sú na pleciach vedúceho sekcie športu, ktorá je zriadená na ministertve školstva. Posledným šéfom sekcie bol pán Križan.Títo ľudia sa zvyknú vyberať v riadnom výberovom konaní. Boli ste niekedy členom nejakej komisie, alebo viete niečo povedať o procese výberu na tieto pre šport dôležité miesta?
Nie, výber zrejme prebieha na úrovni úradu ministra, chcem veriť tomu, že nebýva apolitické.

Ja mám iné informácie. Aj v poslednom prípade to bol vraj favorit, tentoraz premiérky.
Neviem, nepoznám. Pán Križan svojim vzdelaním, aj charakterom nemal podľa mňa kritikov. Jeho pozícia začala byť kritická, keď začal vystupovať  voči športovej spolkovej sfére veľmi vehementne a kriticky, nevytváralo to dobrý predpoklad pre jeho pôsobenie.

S akým zámerom ste vstupoval do skupiny?
Keď som odchádzal od reprezentačného družstva, začal som pracovať na hokejovom zväze a pozeral som sa kriticky hlavne na obdobie, keď ministerka financií Schmögnerová vzala športu peniaze zo stávkových hier. Miliardu. Šport sa vtedy dostal do problémov. Peniaze chýbali, v rozpore so zákonmi, ktoré presne určovali, aký má mať šport podiel z balíka v rozpočte štátu.

Bol taký zákon?
Bolo to v zákone, ale vždy boli nejaké objektívne príčiny, prečo sa to nedodržiavalo. Všetci ministri financií, ktorých sme žiadali o zmeny, mali argument, že šport ako taký nemá dôveru v spoločnosti, nemá jasnú dôveryhodnú a trasparentnú štruktúru a tvrdili, že každá koruna, ktorá príde do športu, padne do čiernej diery. Nevie sa, či sa vôbec využije. Kanálov, cez ktoré tečú do športu prostriedky, je veľa a boli veľmi ťažko rozlúštiteľné. Nebolo možné určiť, kto je zodpovedný za to, že veci v športe nesmerujú správne. Toto ma začalo veľmi zaujímať a povedal som si, že na to, aby sme mohli dosahovať na medzinárodnej scéne úspechy, musíme do športu dať viac peňazí, ale do konkrétnych projektov, športových odvetví a dokázať vláde, že šport si viacej zaslúži, lebo je to významný spoločenský fenomén, o.i. hovoriaci aj o kvalite života v spoločnosti. Toto bol dôvod, prečo som sa do toho začal púšťať a to je dôvod, prečo tak robiť stále budem.

Kto bol vlastne činným v skupine?
Tokoš, Moška, Galovič. Bol tam ešte aj pán Marušinec, ktorý prišiel od financií a riaditeľ sekcie športu pán Križan sa na sedeniach zúčastňoval.

Kritické pripomienky hnutia smerovali na málopočetnosť skupiny. Prečo len piati?
Formu zvolil minister, vybral podľa neho erudovaných, skúsených ľudí, ktorí môžu ponúknuť riešenia.

Ďalšia vlna kritiky smerovala k problému, že ste vôbec nekomunikovali so zväzmi.
Komunikácia bola problémom a zrejme najväčším nedostatkom. Ovplyvnil to pád vlády na jeseň 2011, štart diskusie sme plánovali ku koncu roka 2011, mienili sme predstaviť naše modely, na ktorých sme dovtedy pracovali, predbežné debaty boli na vode. Štát nám zadal úlohu a my sme ju chceli predstaviť.

Pred pár rokmi mi poskytol vtedajší riaditeľ Národného športového centra pán Haviar informáciu, že bol rozpracovaný a takmer hotový projekt  tzv. Jednotný informačný systém v športe, ktorý podrobne spracoval fakty, ktoré ste vy teraz museli objavovať. Softvér stál nemalé peniaze,  nový riaditeľ centra to zmietol zo stola. Viete o tom niečo?
Projekt NŠC bol od začiatku nešťastný.

Nepýtam sa na NŠC,ale na úlohu, ktorú inštitúcia riešila. Je to predsa veľmi dôležité objektívne zmapovať stav.
Áno, potrebujeme to a niečo o tom viem. Poviem aj tak, že keď som o tomto hovoril so synom, ktorý tomu softvérovo rozumie, povedal mi, že za desatinu peňazí ...

Viete teda, koľko sa minulo?
Nebudem hovoriť presné číslo, lebo ho nezaručím, ale tá desatina je veľavravná, nie?

Mám informáciu, že to bolo okolo 800 000 Euro.
Je to možné. Je to suma blízka mojim znalostiam.

Akou metodikou ste teda postupovali. Poďme na veľkosť členskej základne. Viceprezident slovenskej volejbalovej federácie vždy prezentuje rast členskej základne, dokonca ho aj v materiáloch predpovedá.
Celková veľkosť základne rolu nehrala, úlohu zohrávali deti vo veku od 10 do 18 rokov. Pomerne ľahšie sa to kontroluje, pre zapojenie detí do súťaží napríklad. Podľa počtu súťaží, súťažiacich. Verili sme, že z NŠC dostaneme na konci roka jasné čísla, neprišli však a aj to bol dôvod, že sme museli informácie získavať zo zväzov.

Tie môžu byť veľmi rozporuplné.
Poviem na to, že keď sme zadávali k tejto téme kritériá, predpovedali sme určitú chybovosť a v ďalšej etape by sme boli hľadali prostriedky na korekciu chýb. Aj to bola príčina, že sme to ku konca roka 2011 nestíhali.

Druhá veľká oblasť bola popularita, nad ktorou sa zlietali supy. Vraj ste použili nejakú zahraničnú agentúru, niečo to stálo. Ja sa domnievam, že popularita športov na Slovensku sa dá urobiť v jednej solídnej skupine v krčme pri pive. Máme v tom predsa jasno, či nie?
Nesúhlasím v jednej veci. Z pohľadu domácej popularity má hodnotu domáci prieskum. V tomto prípade sa myslelo na hodnotu vplyvu štátnej športovej reprezentácie na ohlas v zahraničí. Chceli sme zabrániť tomu, aby sme posudzovali iba nejaký lokálny záber doma populárneho športu a športovcov, o ktorých už ani v Hainburgu nič nevedia. Agentúra skúmala popularitu slovenského športu za hranicami. Nadnárodnej agentúre, sídliacej vo Francúzsku, sme neplatili za prieskum, ale za štvorročné výstupy v médiách za hranicami.

Dám Vám jeden príklad. Na Žitnom ostrove bola pár rokov dozadu mimoriadne populárna ženská hádzaná. Topoľníky, Nesvady, Zlatná na ostrove. Obrovská zásoba hráčok. Zdochol pes. Mužský basketbal. Bašty Svit, Handlová, Prievidza. Dnes v Prievidzi samý Američan. Obe reprezentácie týchto športových odvetví sú v zlom stave. Toto sa dá pri pive analyzovať. Nemožno sa napríklad stotožniť s tým, že by bola divoká voda nejako populárna.
Popularita divokej vody je veľmi nízka. Celkovo popularita individuálneho športu, okrem atletiky a možno biatlonu je nízka, hodnotenie, ktoré získavajú je z úspešnosti odvetví. To treba vziať do úvahy. Nechcem použiť zlý výraz, ale dlhodobo je to preceňované. Je tam nerovnováha. Objem peňazí, ktorý odchádzal z verejných zdrojov do individuálnych športov, ktorým sa venuje zhruba 25% populácie, bol zhruba 80 %. Zvyšných 20% šlo do odvetví, ktorým sa venuje 80 % populácie. Je to vážna nerovnováha. Vyrovnáva sa to príjmom z marketingu, kde majú individuálne športy problém. Druhý zdroj sú iné verejné zdroje, komunálne financie, ktoré sú ale nekoordinované.

K čomu nám slúži informácia, že biatlon je jeden z najsledovanejších športov v televízii, keď máme "desať" biatlonistov?
Je to práve otázka toho, aký má úspech v biatlone medzinárodný dopad. V reprezentácii štátu. Určitým spôsobom to má motivovať dané zväzy k výchove talentov.

Odpoveď teda je, aby sme sa viac venovali biatlonu, lebo je to veľmi populárny šport?
... aby sme vytvárali podmienky a nemuseli dotiahnuť Kuzminovú. Nedá sa všetko vidieť iba v jednom parametre. Povedzme športová streľba sa tiež preceňuje. Šancí na úspech majú strelci oveľa viac. Naše merania ukázali menšiu popularitu streľby a pre delenie peňazí sa prepadla nižšie, ako bola.
.
Už sme pri treťom faktore. Výsledky, úspechy. V tejto téme bola objektivita riadne na tenkom ľade. Futbalisti majú U15, U17, U19, počty štátov na ME, MS sú v športoch veľmi rôznorodé. Frekvencia akcií takisto. V tom modeli vraj dostala atletika body aj za výsledky v C skupine Európskeho pohára družstiev. To je predsa neporovnateľné.
Nedostala, nedostala. Bolo päť kategórií. Jedným, veľmi dôležitým bol ranking svetových federácií. Tu napríklad prezident volejbalu (pozn.www - ing. Halanda) namietal spôsob tvorby rebríčka FIVB. To je ale aj príklad futbalu, táto metóda je zrejme najviac objektívne bolestivá. My sa však domnievame, že zatiaľ niet iného objektívneho kritéria.

Pár rokov dozadu sa distribuovali prostriedky od štátu priamo na kluby. Toto sa zmenilo a všetko ide na zväzy a federácie. Dala sa im obrovská moc. Považujete to za správne?
Neviem to presne posúdiť, ale veď členovia (kluby) si vedenie federácie zvolili. Vo voľbách prevzali určitú zodpovednosť.

Pán Filc ma rozosmial.
.... úplne na okraj, Stanovy Slovenskej federácie volejbalu sú na úrovni Nemecka 1930. Mali sme možnosť sledovať dianie v basketbalovej federácii, predtým v lyžiarskej.
Je nutné urobiť reformu športu ako takú. My sme mienili pripraviť základné kroky pre dva roky. Financie museli byť v úvode a hneď na to nastaviť aj napríklad vytvorenie záväzných kritérií pre existujúce stanovy zväzov, aby sa nestalo napríklad to, čo sa udialo v basketbale, kde si vzal šéf federácie všetky kompetencie.

Nemá toto byť bod A?
Iste, ale na toto sú potrebné zmeny v zákone. Znamená to pripraviť a mať pod kontrolou celé dianie. Pád vlády to zahatil. Minister Mikolaj nemal absolútne žiadnu snahu niečo zmeniť.

V úvode roka 2012 štátny Tipos rozdával hrozienka. Rýchlo, do volieb. Aký názor bol v skupine na delenie týchto peňazí, ktoré voľakedy do športu šli transparentnejšie? Bola to vôbec téma?
Hlavne sme sa zaoberali témou, prečo z Tiposu odchádzajú peniaze aj na projekty, ktoré so športom vôbec nesúvisia. Vedenie Tiposu rozhoduje samo. Opäť prízvukujem, neostal nám čas.

Čo sa stane s týmto projektom? Je nový minister, nová politická strana, ktorá má školstvo vo vienku.
Chcem veriť tomu, že to pôjde. Masívny odpor nebol. Konkrétne námietky je treba zapracovať, ale v princípoch som pripravený sa hádať, budem sa pýtať na to, ako sa v minulosti kritéria robili, ako sa dodržiavali. Chápem aj "trošku ohrozených", ale pýtam sa, prečo by mal štát platiť hobby niektorým ľuďom, ktorí si myslia, že reprezentujú, keď si kúpia sánky, alebo boby. Ja si tiež občas idem zahrať golf a nepýtam si na to od štátu peniaze.V mnohých krajinách je určená hranica počtu federácii, kam štát vstupuje priamo do financovania. Bohatšia Kanada si to napríklad dovolí iba v dvadsiatich odvetviach. V Dánsku je to tuším iba deväť. Časom sa to určite upravuje, ale limity ostávajú.

Absolútne správne. U nás si mamina s tatinom zahrajú večer na tráve frisbees, ráno založia asociáciu, potom sa menujú reprezentačnými trénermi a na ďalší deň už žiadajú po štáte dotáciu. A dostanú ju. Aj toto obmedzenie ste riešili?
Hovorili sme o tom.

Stanovili ste počet športov?
Je to ťažké, vraveli sme o počte štyridsať, neskôr okolo dvadsať, ale verte, je veľmi ťažké nájsť rozdiel medzi šestnástym a povedzme dvadsiatymštvrtým.

Spomenutá Kanada, ale i Dánsko sú predsa multišportové a vyriešili to.
Áno, ale práve týmto sa musíme zaoberať čo najvážnejšie. Hľadať aj iné zdroje, nie len zaťažovať centrálnu kasu.

Poznáte osobne ministra Čaploviča?
Nie, ale ja sa nádejám, že nie všetko zlé dovtedy ide na plecia tej a tej strany, ktorá to mala riešiť. Ja som apolitický, som viac pravicovo orientovaný, ale nikdy doposiaľ som nevstupoval  do vecí s ambíciou politickou. Mohol som. Pozitívne veci musia ísť mimo politickú líniu.

Bude podľa vás časom aspoň štátny tajomník pre šport?
Myslím si, že áno.

Expremiérka Radičová okamžite po nástupe do čela vlády zrušila pozíciu splnomocnenca vlády pre šport. (pozn. Dušan Galis). Myslíte si, že taká pozícia má opodstatnenie? Aj so svojim balíčkom?
Nemyslím si. Pokiaľ patrí šport pod školstvo, optimálne by bolo, keby mal rezort pre šport tajomníka. To má systémové znaky. Možno by pomohol aj nejaký povedzme vládny výbor pre šport.

Chcela vás nejaká strana do svojho košiara? Aj inokedy, ako po titule?
Áno. Aj keď sme boli majstri sveta, aj teraz.

Ja chápem, že niekto chce, niekto naopak ani bohovi do politiky. Problém je, že v predminulom parlamente sedelo odhadom sedem, osem poslancov z prostredia športu, no nebolo ich počuť pri legislatívnych zmenách. Som skeptický, ak témou SNS bolo iba postavenie dvoch národných štadiónov. Do roku 2010 nemali vo volebnom programe strany ani riadok o športe. Vo voľbách do NR v roku 2010 zrazu všetky. Témy ukradli jednej novej strane. Nikto sa tým nezaoberá. Veď je predsa jednoduché urobiť zákon, normy pre stanovy - všeobecne budú také a také a nedá sa nikomu možnosť aby si zo zväzu urobil firmu a nechal si dokonca schváliť stanovy s nedemokratickými prvkami.
Objavili sa informácie, že skúsite po Londýne kandidovať na pozíciu prezidenta SOV.
Mojou ambíciou nie je vystriedať vo funkcii súčasného prezidenta, ale práve prostredníctvom kandidatúry a prípadného zvolenia dokázať spolu s ostatnými urobiť kladné zmeny.

Ste zrejme diplomat. Ale kým nebudete "politik", tak sa na takú pozíciu nedostanete. Musíte sa budiť a zaspávať s takouto ambíciou.
Politická scéna má problém. Štyri roky niečo ovplyvňujete, potom ide všetko do kanálu, lebo prídu iní, s iným pohľadom na vec. Nezávislé inštitúcie sú stabilnejšie. Sinusoida je určite plytšia.

Chcel som povedať iné. Váš cieľ stať sa prezidentom SOV má primárnu snahu ovplyvniť zmeny v športe. Ja si myslím, že napríklad ing. Halanda má primárny cieľ stať sa prezidentom. Je splnené. Hľadá sa iná méta. Povedzme minister, hrad, cisárstvo.

Musí vás navrhnúť do kandidatúry nejaký zväz?
Áno, navrhnúť ma musí člen SOV.

Navrhol by vás hokej? Prídete na zväz a poviete, ... ja by som chcel kandidovať. Navrhnú vás?
Neviem. Momentálne fakt neviem. Asi nie, ale dovtedy je veľa mesiacov a ja nie som vôbec rozhodnutý. Teraz je určite mnoho subjektov proti. Mnohí ľudia ale videli aj veľa produktívnej práce.

Ďakujem za rozhovor

Husár Ivan

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?